Masky

Autor: Lacko Sedlák | 29.12.2013 o 0:15 | (upravené 29.12.2013 o 0:20) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  201x

Bol piatok. Vyliezol zo sprchy, dosucha sa poutieral, stiahol si vlasy do gumičky a začal si zastrihávať pestované strnisko. Ukľudňovalo ho to. Myšlienkami už bol opäť v známom bare, až fyzicky cítil kyslý cigaretový dym, ktorý sa ako prísľub dobrodružstva prevaľoval ponad hlavami štamgastov. Usmial sa, keď si prezeral svoj obraz v zrkadle. Dlhé roky fyzických tréningov na postave zanechalo stopy. Zapálil si svoju obľúbenú cigaretu, kým si ešte nalial pohár vína. Nohavice a tričko s hlbokým V výstrihom mu perfektne sedelo. Opäť sa zadíval do zrkadla, zhasol a zavrel dvere.

 

Na opačnej strane mesta čierny pes neidentifikovateľného pôvodu oblízol ruku svojmu pánovi. Chlap si odhrnul dlhé vlasy z čela, zadíval sa tvorovi do očí a usmial sa. Pes ospalo zavrtel chvostom, pretiahol sa a vybral sa k dverám. Vedel, že už je jeho čas, čas na večernú prechádzku. Muž sfúkol sviečku, zavrel knihu, obliekol si staré tepláky, krabičku cigariet si vopchal do vrecka a vypustil psa. Zámok potichu cvakol a už boli vonku. Túto časť noci miloval. Čas kedˇjeden deň sa stretával s druhým, tieto dve trošku komické postavičky sa vybrali do noci.

Pred barákom si ešte uhladil vlasy a zapálil ďalšiu cigaretu, kým čakal na taxík. Hlavou mu ako o život výrili spomienky. V posledných mesiacoch sa dosť spomienkami zaoberal, aj keď vedel, že by nemal. Teda odvtedy, čo mal ten divný sen. Vlastne ani nevedel prečo opäť do toho baru ide. Nemal chuť popíjať, ale keď už to sľúbil. Hádam bude fajn, povedal si v duchu a zahnal chmúrne myšlienky naspäť do podvedomia. Bol rád stredobodom pozornosti, vždy to tak bolo. A tých ľudí mal istým spôsobom rád a vedel, že aj oni jeho, aj keď vedel že ho vôbec nepoznajú. Vidia iba to, čo im dovolím, povedal si sám pre seba a nastúpil do pripraveného taxíku.

Noc bola upokojujúco temná. Cítil sa slobodný. Miloval čítanie, miloval prežívať cudzie osudy, spoznávať nové filozofie, navštevovať miesta, na ktoré sa nikdy nedostane a predsa ich dokonale pozná. Plný zážitkov z poslednej, ešte nedočítanej knihy, vytiahol cigaretu, zapálil si a vyfúkol dym, ako pozdrav hviezdam k oblohe. Pes krivými nôžkami pobehoval okolo jeho nôh, užíval si voľný pohyb a prítomnosť svojho pána. Medzi tými dvoma vládla zvláštna symbióza. Rozumeli si bez slov. Bol to jeho naozajstný priateľ, niečo čo tak vytrvalo hľadal medzi ľuďmi, no nenachádzal. Naučil sa žiť vo svojej samote, a občas sa prichytil pri tom, že zažíval pocit nie nepodobný šťastiu. Ale ráno si opäť zaviaže kravatu a vstúpi do sveta čísiel, excelových tabuliek a vzorcov.

Už pri výstupe z taxíka počul hlasný smiech a krik, trhajúci pokojné ticho noci na krvavé cáry alkoholového šialenstva. Zvuk vychádzal z jeho baru. Dokonca rozoznával hlasy, priraďujúc ich majiteľom. Zrazu ho naplo, predstavil si ďalšie konverzácie bez zmyslu, ospevujúce nič hovoriace prázdne duše stereotipnej prázdnej diery. Každý víkend hovoril, ale nepovedal nič, pričom mal toľko čo povedať. Naučil sa nehovoriť, lebo ho nemal kto počúvať. Potlačil v sebe nevoľnosť, otočil sa a zmizol znechutený samím sebou za rohom blízkeho kostola.

Dve postavy kráčali nocou. Tak odlišné a predsa úplne rovnaké. Stratené.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?